Keďže pochádzam z umeleckého prostredia – výtvarníckeho z otcovej strany a filmárskeho zo strany mamy, už od malička som vnímal umenie a filmy z trochu inej perspektívy, ako bežný smrteľník. Čím som bol starší, tým viac som si začal všímať grafický design, či už na postroch, ktoré lemovali moju cestu do školy, alebo z monitorov grafikov, ktorým som v otcovom štúdiu občas nakúkal cez rameno. Nevenoval som tomu však až toľko pozornosti, keďže som mohol mať tak 12 rokov a vtedy boli pre mňa logicky iné veci v živote dôležitejšie. Jedného dňa som však za jeden z tých počítačov zasadol a niekto mi ukázal, čo všetko dokáže človek vo Photoshope. Natiahnuť niekomu nos vo fotke? Zväčšiť mu uši? To je bomba hovoril som si. S postupom času som už na svojom domácom počítači vyrábal rôzne koláže, plagáty a iné srandy, ktoré som ukazoval akurát spolužiakom a rodine.
Postupom času som sa však dostal do stereotypu, ktorý ma prestával baviť. Niečo mi chýbalo. Nevedel som, čo to je. A potom prišiel zlom. Prvýkrát som brigádoval ako runner na natáčaní spotu. Vošiel som do sveta naozajstnej reklamy. Síce z druhej strany, ale hneď som vedel, že toto chcem robiť. Nevedel som presne čo a kde, ale celý proces ma neskutočne vtiahol. Motal som sa po rôznych pozíciách, skúšal som nové veci.
Prišiel čas vysokej školy a z nejakého záhadného dôvodu som si zvolil filmovú vedu vo Viedni v domnení, že chcem k reklame a filmu pristúpiť z tejto strany. Po štyroch utrápených semestroch som vedel, že reklamu chcem robiť a tvoriť a nie len o nej hovoriť. Preto som začal nanovo, už na Reklamnej akadémii vo Viedni na Katedre grafického dizajnu. Táto škola bola špecifická v tom, že celý obor grafického dizajnu bol zameraný na reklamu. Od kreatívneho briefu, po brainstormovanie. Všetko som v tejto škole nasal ako špongia, pripravený dobiť svet reklamy.
Po skončení som nastúpil do svojej prvej veľkej agentúry – WLB – kde som vhupol do reklamného kolotoča, do najväčších reklamných kampaní pre Orange. Tvrdá škola. Ale veľmi veľa ma naučila. Spoznal som skvelých profíkov, ktorí ma usmernili a hlavne uzemnili. Po dvoch rokoch som ako art director prestúpil do applepie. Oproti WLB malá agentúra, ktorá však už vtedy mala za sebou prácu pre veľké značky. Bavil a doteraz ma baví ten challenge, ktorý v našej agentúre každým zadaním prichádza. Zrazu som nebol vo veľkej mašinérii, ale bolo to viac o mne, mal som pocit, že som súčasťou malého ale silného teamu. To bolo pred 8 rokmi a odvtedy som sa postupne dostal na pozíciu creative directora.. Povyhrávali sme spoločne nejaké tendre a ceny a stal som sa členom ADC. Vediem silný dravý team, plný skúsených profíkov. Vytvorili sme však spoločne aj veľmi potentné prostredie pre rast mladých kreatívcov, ktorých postupne transformujeme na skúsených seniorov. Challengujeme každé zadanie, od najmenšieho digitálu až po 360kove kampane pre najväčších hráčov. A stále nás to rovnako baví.